Résultats (
Créole haïtien) 1:
[Copie]Copié!
A L´Histoire Fwansè Fwansè move lou yo rele l, ki soti an qu´etaient moun Alman an Franks oswa lang nou pa Alman, se Romanesque, ki se orijin Laten an, e se te sèlman apwè ke li te pwofondman pa Franks yo. An plis, gen souvan gen tandans pou entansifye lang nou pou Gaulish, peyi Celtique, ki se yon erè. 1. la Lengwistik Europe lè bajou kase, istwa (a) devan Indo-Europeans yo : Yo pa t ' evidamman premye abitan yo Gaul, men, nou konnen ti osijè de laplipa moun lan zile sa te pran devan, si non kèk lòt nasyon, tankou Aquitani a, Iberians ak Ligurians (wè kat ki pi ba). Kèk tras nan lang ki pa-indo-europeennes sa yo vin nan tèt yon premyèman nan non bò larivyè Lefrat yo (tankou la Loire, anciennement Liger oswa Seine,...) ak plas yo (Manosque, Tarascon, Luchon,...), osi byen ke kèk mo ra ki te kapab dekri tankou "Prematènèl jiska-celtiques", (tankou lavalas, motte, jabot,...). Sepandan, si la Mer ak Ibérique a rete mistik lang, plis ke yo konnen sou Aquitaine pase l' ti desandan yo, Basques yo, ki menm te kanpe pandan anpil syèk.b): A: se yon lang Celtique ki fè pati de moun fanmi Indo-européen lang. 6 1.000 an devan peryòd nou, moun ki pale lang di Indo-européen, te okipe du a ak nan lanmè nwa a rejyon yo: pati nan laplipa moun lan zile sa yo te deplase pita pou peyi Zend a, pandan yon lòt moun te baleye sou prèske tout an Ewop li te bay an rezilta nan senk pi gwo courants lang (Époque, Germaniques, Language, sitwayen women yo ak Celtique). Se pou sa, Sèlt,: nou, yo te rive nan zòn nan sa ki pral rive a Gaul pandan premye milyenyòm BC. A va: se pou sa nan-800 se ak lokal dialectes mansyone pi wo pase. Men, pénétration Gaules te konsène a fon ak de pwa de, vécu ak lang ki pa-indo-europeennes. Menm, rete jodi a lang Gaulish sèlman kèk douzèn pawòl yo, jeneralman seksyon riral, tankou travay tè, oak, résultats, furrow,...). 2. Romen fwa Tou sa li nan, pou 120 BC, te kòmanse Romen Konkèt de Gaul. Nan yon ti jan plis pase mwatye yon syèk, tout Gaul te nan òbit Romen a e women opoze a Gallo-a la fen a abandone lang Celtique yo an favè latin. Yo te kòmanse pale latin nan pwòp fason, ak kirye yo, pqononsiyasyon yo. Konsa, nan bouch yo, "Out" lan, ki moute pa egzanp, agosto, lè sa a, aosto, D'Aoust ak a la fen mwa Out.3. eta barbares Enben, latin sa a jiska deja apèn a Ròm lè te ateri nan IIIieme syèk Germaniques repouse anvayisè yo (Bourgogne, Visigoth, ak men wi Franks yo). Enstalasyon nan Franks nan Gaul ap kite yo kèk pawòl 400 nan vokabilè opoze a Gallo-sitwayen women, an patikilye tèm lagè a (arquebuse, trèv, flèch,...) ak seksyon riral vokabilè (gèp, buche, Reed,...). Men sa yo repouse anvayisè yo piti piti ap adopte lang opoze a Gallo, patikilyèman nan konvèsyon konvèti Katolik yo lidè Clovis, ki pwal ede nou kenbe pwatik lan de latin (tankou machin de vi relijye). Twa zan pita, Charlemagne ankouraje l' tou moutre latin. Enben, Kennedy Latin/germain sa a ap simaye ak peze sou lang franse nan wosès. NB: Eta Viking yo a 9 ak jou dis syèk fè sa dialectes lokal yo ak yon ti marin kèk mo (cingler, se, espesyal,...). 4. débuts de la Fwansè Li difisil pou byen detèmine "fèt dat li" Fwansè a tankou premye textes nan Fwansè ki ra. Ki pi enpòtan se sa "te pwomèt de Strasbourg", yo te siyen nan 842 pa grandsons de Charlemagne, (gade ki pi ba extrait), ki konsidere tankou premye ofisyèl Fwansè ki lang dokiman an. anpil lang wete l ' nan jan nou pale koulye a! Ekzanp yo te enkli ladan yo a "sekans de Saint Eulalia", chanm 29 ki di egzanplè sove lavi yon jèn ti fi ki martyred nan katriyèm syèk la. Nan sa a tèks nan vye granmoun Fwansè ki te ekri 9 syèk la, yo deja pi bon rekonèt nou lang contemporaine. 5. Mwayenaj: dialectes yo a Men, malgre sa yo premye textes, li ta ki pale lang franse de fwa sa a. A latin retraités pa diferan bouch finalman pran diferan fòmilè nan rejyon chak. Pyès sa a nan plizyè dialectes te a plis ke sistèm feodal la ak kan nan peyi Seyè a. Genyen konsa nan sa a lè twa pi gwo dialectes: -lang oc (nan wi ki di "oc") ansanm ak yon pale ki pi pre de latin a. -lang oïl (kote wi se di "oïl") te enfliyanse tèren yo Germaniques lang. -Italian nan Franco-Provençal (ap pale de kalite occitan ki tou pre lang oc)-anpil plis rejyonal pale lòt lang, basque, catalan, breton, Flamand, Allemand,... 6. la affirmation de la Fwansè Sa se pale a nan fen syèk 12th, "lang wa a", a Court, île de Lafwans, pi byen konnen sa a, li parèt tankou yon lang w te ka jwenn agrandisman konsa domèn li. Se nan renesans, kat syèk pita, kesyon etablisman an "lang wa a" rive fòtman. Nan jaden pwatik lavi, Fwansè volonte koulye a ranplase latin nan tout administratif dokiman, de 1539, dat sou ki marye 1er Francois a pi popilè "lòd de Villiers – Cotteret". Sa pwal kounye a pran tout ofisyèl textes ki ki te ekri "lang tete Franswa". An menm tan, touris literè otè yo tou Fwansè a. 7. Lè pou yo sèvi ak bon: klasik a Fwansè Apwè profusion de renesans a, 17th a pwal vle pou yo vini sa a kouran innovations pa ap fikse fontyè a òtograf ak pqononsiyasyon. Lang, zam politik santralizasyon vin yon bagay ki pase nan eta: nan 1635, Richelieu te fonde Académie française, ki responsab pou kreye yon Diksyonnè, yon elemantè ak pran swen nan lang franse. 8. la modèn Fwansè - fen patois la Yon syèk pita, lè revolisyon an, se te konvansyon an, renmen Santralis ap D' pou vitalité de aksan a, te konsidere pou yo pa bon pou Repiblik "yon sèl ak endivizib", an patikilye pa rapò a Abbé Grégoire sou absoli nesesite pou yo sispann patois la. Nan 19 an Fwans, lang franse-l genyen sou tè, men, toujou pale patois pou 80% nan pifò pati nan sikonstans chak jou nan lavi. Kòmanse nan 1880, jil Ferry ap prezante eksklizyon, libète ak obligatoire, lekòl kote edikasyon fè natirèlman nan franse. Se pou sa, itilize aksan a te kòmanse pou vin minim. 9. a contemporain Fwansè Nan 20tyèm syèk la, li se toujou an Fransè, i.e. komen lang, ki pwal benefisye èd nan nouvo teknoloji, ki te pèmèt diffusion plus, (radyo, radyo, televizyon,...). Sa te siyifikativman a pou normalisation nan lang, tou de nan nivo kèk mo, pase nan pqononsiyasyon ki gen tandans pou plis netral, ak pati bout pou bout dialectes rejyonal yo. Se poutèt sa kapab ale lwen pou di ke Fwansè a dousman ki pat asire li gen tout richès? Conclusion, nou kapab di ke Fwansè a se moun ki pi Germaniques nan Lang roman yo. Istwa li se sa ki evolisyon de latin a pale nan Gaul ak Hope konstan li te pote ak tan in contact with lang vwazen. ________________Isit la se yon rezime dyagram gwo reprann nan evolisyon de Fwansè a.
En cours de traduction, veuillez patienter...
